Nie som fotogenická. Ako vyzerať na fotografiách prirodzene?
„Ja sa vôbec neviem fotiť.“ Túto vetu počujem na začiatku takmer každého fotenia. A takmer vždy sa do hodiny zmení.
Eri Rybansky · Fotografka · Bratislava · · 6 min čítania
V skratke
Nefotogenickosť nie je vlastnosť, ale nezvyk byť pred objektívom. Mozog pozná tvoju tvár zrkadlovo prevrátenú, preto ti fotka spočiatku pripadá cudzia.
Prirodzený výraz vzniká z pohybu a rozhovoru, nie z držania pózy. Preto na fotení chodíme, presúvame sa a rozprávame sa.
Prakticky pomáha: mať čo robiť s rukami, vydýchnuť pred záberom, nesnažiť sa usmievať na povel a dôverovať tomu, kto ťa navádza.
Keď mi niekto na začiatku fotenia povie, že sa vôbec nevie fotiť, väčšinou sa poteším. Znamená to, že ide o človeka, ktorý nemá natrénovanú „fotenú tvár“ — a práve s takými ľuďmi vznikajú najúprimnejšie portréty.
Prečo si na fotkách pripadáš cudzia
Svoju tvár poznáš hlavne zo zrkadla, teda zrkadlovo prevrátenú. Fotografia ti ju ukáže tak, ako ťa vidia ostatní. Mozog na to reaguje jemným odporom — nie preto, že by si vyzerala zle, ale preto, že to nie je obraz, na ktorý je zvyknutý. Ľudia, ktorí ťa majú radi, na tvojej fotke nič cudzie nevidia.
Prirodzenosť vzniká z pohybu
Póza, ktorú držíš, po troch sekundách stuhne. Preto na fotení skoro nikdy nestojíš na mieste: prechádzaš sa, otáčaš sa, obliekaš si sako, opieraš sa, dýchaš. Ja fotím medzi tým. Zábery, ktoré si potom vyberieš, sú takmer vždy z prechodu medzi dvomi pohybmi.
Šesť vecí, ktoré fungujú vždy
- Daj rukám úlohu: vrecko, golier, šálka, vlasy. Ruky bez úlohy vyzerajú stratene.
- Vydýchni tesne pred záberom. Ramená klesnú a čeľusť povolí.
- Nesnaž sa usmievať na povel. Skôr si spomeň na niečo konkrétne — funguje to lepšie než „úsmev“.
- Bradu jemne dopredu a dole. Znie to nelogicky, na fotke to však vyčistí líniu krku.
- Nájdi si oporu — stenu, rám dverí, stôl. Telo sa hneď uvoľní.
- Hovor. Rozhovor je najlepší nástroj na prirodzený výraz, aký poznám.
Čo robím ja, aby si to nemusela riešiť
Postarám sa o svetlo, uhol a kompozíciu. Poviem ti, kam sa postaviť, kam sa pozerať a čo urobiť rukou. Verím, že každý z nás má uhol, v ktorom vyzerá dobre — a mojou prácou je ho nájsť skôr, než si stihneš uvedomiť, že sa fotíš. Ako to vyzerá v praxi, opisujem aj v článku o príprave na brandingové fotenie.
„Roky som na fotkách nenávidela seba samú. Eri ma vyfotila tak, že som prvýkrát v živote povedala — áno, toto som ja a páči sa mi to.“
Chceš zistiť, ako vyzeráš, keď sa nesnažíš?
Rezervovať fotenie →Časté otázky
Nie. Existuje nezvyk byť pred objektívom a zlé svetlo alebo uhol. Oboje sa dá vyriešiť — prvé časom a vedením, druhé prácou fotografa.
Daj im úlohu: vrecko, golier saka, šálka, opretie o stenu. Ruky s úlohou pôsobia pokojne, ruky visiace pozdĺž tela pôsobia stratene.
Neusmievaj sa na povel. Rozprávaj sa so mnou, mysli na konkrétnu situáciu alebo človeka. Úsmev, ktorý príde sám, vyzerá inak už okolo očí.
Fotky si vyberáš ty, z galérie s výberom. A prvý dojem z vlastnej fotky býva prísny — odporúčam vrátiť sa k nej o dva dni.
Eri Rybansky
Som profesionálna fotografka v Bratislave. Fotografujem brandingové, portrétne a rodinné fotografie a najradšej pracujem s ľuďmi, ktorí mi na začiatku povedia: „Ja sa vôbec neviem fotiť.“
