Čo ak deti na rodinnom fotení nebudú spolupracovať?

„Eri, ja sa toho fotenia bojím. Malý nevydrží ani minútu na jednom mieste.“ Túto správu mi pošle skoro každá mama pred rodinným fotením. A takmer vždy odpisujem to isté: to je v poriadku, s tým počítam.

Rodinné fotenie nie je disciplína. Je to hodina, počas ktorej sa vaša rodina správa ako vaša rodina — a ja pri tom stojím s foťákom.

Prečo „nespolupráca“ nie je problém

Predstava, že rodina si sadne, pozrie sa do objektívu a usmeje sa, je pekná — ale takto vzniká len jedna fotka z celej galérie. Všetky ostatné fotky, ktoré si potom doma vešiate na stenu, vznikajú vtedy, keď sa nikto nepozerá.

• Dieťa uteká? Máme fotku behu a smiechu rodičov za ním.
• Dieťa sa skrýva za mamu? To je jedna z najnežnejších fotiek, aké poznám.
• Dieťa sa hnevá? Odfotím rodičov, ako ho utíšia. O päť rokov to bude presne to, čo si budete pamätať.

Čo robím ja

1. Prvých desať minút nefotím naozaj — nechám deti obzrieť si priestor aj mňa. Foťák je vtedy len taká zvláštna vec, ktorú mám v ruke.
2. Nepýtam si úsmev. Zadávam činnosti: „chyťte sa za ruky a poďte ku mne“, „zdvihni ho“, „pošepkaj mu niečo do ucha“.
3. Fotím rýchlo a krátkymi sériami. Deti nemajú výdrž na opakovanie a ja ju od nich nepotrebujem.
4. Striedam tempo. Po behu príde pokojná scéna, po pokojnej scéne zase pohyb.
5. Robím pauzy. Voda, keksík, chvíľa na kolenách u mamy — a ide sa ďalej.

Čo pomôže od teba

• Neprikazuj dieťaťu, aby sa usmievalo. Toto je jediná vec, ktorá spoľahlivo pokazí výraz.
• Načasuj fotenie po spánku a po jedle. Zvyšok sa dá zvládnuť, hlad a únava nie.
• Vezmi si obľúbenú hračku alebo deku — ale len jednu, nie tašku plnú rozptýlení.
• Rátaj s tým, že prvých pár minút bude dieťa opatrné. Je to normálne a prejde to.
• Buď pokojná ty. Deti budú v poriadku, ak budeme v poriadku my dospelí.

Čo čakať podľa veku

Bábätká do roka

Fotíme v náručí, na deke, pri kŕmení. Bábätko určuje tempo a to je úplne v poriadku — potrebujeme len pár pokojných minút.

Batoľatá a dvoj-trojročné deti

Najpohyblivejšia kategória a zároveň najvďačnejšia. Nič od nich nechcem, len ich sledujem. Rodičia dostávajú jednoduché zadania a dieťa sa pridá samo.

Škôlkari a školáci

Vedia „pózovať“ a väčšinou to vyzerá strašne. Preto s nimi radšej súťažím, vymýšľam hlúposti a pýtam sa na veci, ktoré ich naozaj zaujímajú. Prirodzený výraz príde presne vtedy.

A čo ak sa fotenie naozaj nepodarí?

Za roky sa mi nestalo, že by rodina odišla bez fotiek. Stalo sa však, že sme fotenie skrátili a zvyšok dofotili inokedy. Ak má dieťa naozaj zlý deň, dohodneme sa a nájdeme nový termín — nie je to katastrofa, je to len iný dátum v rezervačnom systéme.

Ak chceš mať pred fotením menej otázok, pomôže ti aj text čo si obliecť na rodinné fotenie. A ak sa bojíš skôr sama seba než detí, prečítaj si prečo nie si nefotogenická.